Možno ste si už položili otázku, čo to vlastne sú peniaze. Aj napriek tomu, že sa s nimi stretávame v každodennom živote, nie vždy si uvedomuje, čo presne peniaze sú. Jedna z najširších definícií hovorí, že peniaze môžeme chápať ako akékoľvek aktívum, ktoré je všeobecne akceptované ako prostriedok výmeny.
Jeden z najslávnejších amerických ekonómov Milton Friedman často upozorňoval na to, že vôbec nezáleží na forme peňazí. Dôležité je, že účastníci výmeny (teda kupujúci a predávajúci) veria, že to či ono aktívum je možné používať na platenie.
Aby také aktívum malo šancu stať sa peniazmi, malo by spĺňať niekoľko kritérií: malo by mať pomerne veľkú kúpnu silu (aby nebolo nutné kvôli veľkým nákupom so sebou nosiť obrovské množstvo peňazí), malo by byť jednoducho deliteľné (aby sme mohli ľahko zaplatiť aj drobné nákupy), malo by byť rovnorodé (aby v ekonomike nekolovali peniaze rôznej kvality) a malo by byť trvanlivé (aby peniaze nepodliehali degradácii a neboli sme potom penalizovaní za to, že niektoré výdavky odkladáme).
Dá sa povedať, že peniaze vznikli ruku v ruke so vznikom civilizácie a obchodu. Počas tisícročí mali rôzne formy a vyvinuli sa až do tej dnešnej, teda do bankoviek, mincí a bezhotovostnej formy peňazí, ktorú držíme na bankových účtoch. Tu hovoríme o peniazoch s núteným obehom (tzv. fiat money). Jedná sa o peniaze stanovené zákonom, teda z vôle štátu.
Aby však také peniaze skutočne boli peniaze, teda aby sme ich všetci akceptovali ako platidlo, musia mať našu dôveru. Skrátka musíme veriť, že peniaze sú schopné držať si kúpnu silu a že sa ich hodnota zo dňa na deň neprepadne o desiatky alebo dokonca stovky percent. Ak túto základnú dôveru peniaze nemajú, je vlastne úplne jedno, že je ich používanie prikázané zákonom.
Na to, aby peniaze svoju hodnotu nestrácali, dohliadajú v štandardných trhových ekonomikách centrálne banky. Ich úlohou je starať sa o cenovú stabilitu, a teda aj o kúpnu silu peňazí. Aby centrálne banky túto základnú funkciu plnili správne, musia byť nezávislé na politickej garnitúre, teda nepodliehať tlaku alebo vplyvu politikov, ktorých záujmom je hlavne udržať sa pri moci.
Kryptomeny
S technologickým rozvojom sa ale zmenila aj forma peňazí, respektíve sa začali objavovať úplne nové druhy peňazí. Reč je o digitálnych peniazoch, respektíve kryptomenách. Jedná sa o peniaze, ktoré sa nedajú previesť do fyzickej podoby a vyskytujú sa jedine v elektronickej, digitálnej podobe. Ich existencia je doložená akýmsi počítačovým „kódom“, ktorého majiteľ je zároveň majiteľom zodpovedajúceho objemu kryptomeny.
Najstaršou a najrozšírenejšou kryptomenou je Bitcoin, ktorá vzniká takzvanou ťažbou. Tá, jednoducho povedané, prebieha ako nekonečné lúštenie matematického vzorca, kedy za rozlúštenie takzvaného bloku dostane lúštiteľ odmenu vo forme jedného Bitcoinu. Vtip je v tom, že ťažba Bitcoinov sa neustále spomaľuje a počet Bitcoinov, ktoré budú vyťažené, je dopredu stanovený.
Vedľa Bitcoinu vznikli ďalšie stovky a tisíce druhov kryptomien, ktoré sú vydávané rôznymi subjektami a určite nie je možné považovať všetky typy kryptomien za rovnocenné. Aj tu platí pravidlo, s ktorým sme sa už stretli pri definícii peňazí. Musia mať dôveru účastníkov výmeny.
Výhody, nevýhody a riziká peňazí a kryptomien
Jednoznačnou výhodou klasických peňazí s núteným obehom je, že sa môžeme spoľahnúť, že si držia svoju kúpnu silu a ich hodnota nepodlieha každodenným výkyvom. Medzi stabilné meny môžeme zaradiť tie, ktoré sa najčastejšie používajú v medzinárodnom obchode alebo ako rezervné meny. Jedná sa o americký dolár, euro, britskú libru, japonský jen, švajčiarsky frank, ale taktiež čínsky jüan. Patrí sem určite aj česká koruna alebo ďalšie meny členských štátov Európskej únie.
Riziko pre štandardné peniaze je, keď s nimi centrálna banka zachádza nezodpovedne. Teda keď neplní svoju základnú funkciu, ale podlieha politickým tlakom. Dobrým príkladom takého chovania je turecká centrálna banka, ktorá je pod priamym vplyvom tureckého prezidenta Erdogana. Zatiaľ čo štandardné centrálne banky sa snažia infláciu (teda rast cenovej hladiny) znížiť pomocou zvyšovania úrokových sadzieb, turecká centrálna banka postupuje na príkaz prezidenta Erdogana úplne opačne. Výsledkom je obrovská inflácia a pád tureckej líry.
Kryptomeny oproti tomu žiadnej centrálnej autorite nepodliehajú, čo sa môže zdať ako ich výhoda. Avšak rizikom je, že kryptomeny získavajú svoje ohodnotenie na trhu, a preto nie je neobvyklé, že ich hodnota výrazne kolísa. To sme mohli vidieť najmä posledný rok, kedy napríklad Bitcoin stúpol na hodnotu takmer 70 tisíc dolárov a následne sa prepadol až na súčasných približne 19 tisíc. Aj z tohto dôvodu nemalá časť investorov chápe Bitcoin a ďalšie kryptomeny skôr ako veľmi rizikové investičné aktívum než peniaze.
