Nie je možné hovoriť o globálnom ekonomickom výhľade do roku 2022 bez toho, aby sme sa nezaoberali infláciou. Po celé desaťročia sa výrazný rast cien vyhýbal väčšine hlavných trhov. Vyhliadky World Economic Situation and Prospects (WESP) 2022 však upozorňujú, že globálna ekonomická obnova závisí od rovnováhy uprostred nových vĺn ochorenia COVID-19, problémov na trhu práce, pretrvávajúcich obmedzení dodávateľského reťazca a rastúcich inflačných tlakov. Celkový ekonomický optimizmus naďalej klesá aj v dôsledku geopolitickej situácie medzi Ukrajinou a Ruskom.
Nie je možné hovoriť o globálnom ekonomickom výhľade do roku 2022 bez toho, aby sme sa nezaoberali infláciou. Po celé desaťročia sa výrazný rast cien vyhýbal väčšine hlavných trhov. Vyhliadky World Economic Situation and Prospects (WESP) 2022 však upozorňujú, že globálna ekonomická obnova závisí od rovnováhy uprostred nových vĺn ochorenia COVID-19, problémov na trhu práce, pretrvávajúcich obmedzení dodávateľského reťazca a rastúcich inflačných tlakov. Celkový ekonomický optimizmus naďalej klesá aj v dôsledku geopolitickej situácie medzi Ukrajinou a Ruskom.
V roku 2020 sa globálny hrubý domáci produkt (HDP) znížil o 3,4 percenta, zatiaľ čo prognóza na tento rok bola 2,9 percenta rastu HDP. Keďže svetové vlády pracujú na rýchlom oživení ekonomiky, HDP v roku 2021 opäť vzrástol o 5,6 percenta. Podľa prognózy Morgan Stanley na rok 2022 by sa mal v tomto roku zvýšiť o 4,5 percenta. 1 Očakáva sa, že hospodárstvo Európskej únie v rovnakom období porastie o štyri percentá.2
Predpokladaný rast globálneho reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) v dôsledku koronavírusu (COVID-19) od roku 2019 do roku 2023
(Zdroj: https://www.statista.com/topics/6139/covid-19-impact-on-the-global-economy/#dossierKeyfigures)
Geopolitický konflikt zatieňuje všetky ostatné riziká
Po zlepšení pandemickej situácie sa ekonomická neistota vracia. Rýchlejší rast teda obmedzujú tri hlavné výzvy, konkrétne ruská invázia na Ukrajinu, ktorá vyvolala energetickú krízu a humanitárny šok najmä v Európe, vysoká inflácia a pandémia COVID-19. 3 Každá výzva spúšťa sekundárne ekonomické efekty s dozvukmi, ktoré nie sú vždy predvídateľné. Vojna a sankcie vytvorili neistotu ohľadom ruských energetických komodít a strach z prerušenia dodávok tlačí ceny energií vyššie. Cena ropy (Brent) bola 1. decembra blízko 60 USD za barel, ale neustále rástla a koncom februára sa po prevalení konfliktu dotkla 100 USD. Podobne v tomto období stúpla cena zemného plynu a uhlia.*
Vývoj hodnoty ropy, kde vidno aj prudký nárast ceny v poslednom období.
Nemecko a Rakúsko, ktorých ekonomiky sú závislé od ruského zemného plynu, zažívajú rekordnú spotrebiteľskú infláciu. Indexy inflácie pre vyspelé ekonomiky ukazujú zvýšenie spotrebiteľských cien a výrobkov; eurozóna zažila v januári historicky vysokú infláciu cien výrobcov o 31 %. Rast cien výrobcov sa spomaľuje. Ceny potravín medzitým tiež prudko rástli a predpokladá sa, že rast bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.4 [1]
Bude dolár aj naďalej dominantný?
Vojna na Ukrajine a následné sankcie voči Ruskej centrálnej banke viedli k otázkam o budúcnosti dominantnej úlohy amerického dolára. Americký dolár a euro pravdepodobne zostanú dominantné, a to nielen ako rezervné meny, ale aj ako hlavné obchodné meny. [2] V skutočnosti dolár a euro spolu tvoria asi 80 % všetkých medzinárodných transakcií. Ekonomická výkonnosť v prvých dvoch mesiacoch roku 2022 odhaľuje, že dopyt sa vo všeobecnosti zotavil na úroveň pred pandémiou, a že úpravy vykonané na udržanie produkcie väčšinou postačovali na jeho uspokojenie.
Návrat do normálu
Zmiernenie obmedzení po skrotení tretej vlny koronavírusu prinieslo úľavu ekonomikám na celom svete. Mnoho spoločností by mohlo zvýšiť svoju zamestnanosť a pracovať na plánoch, ako nahradiť stratené príjmy. Na druhej strane, Čína zažíva novú vlnu COVID-19, ktorú poháňa variant Omikron. Zatiaľ čo z celosvetového pohľadu je počet aktívnych prípadov COVID-19 v Číne zanedbateľný, tamojšia vláda rýchlo zareagovala, aby obmedzila šírenie vírusu.5
Napriek tomu, že väčšina svetovej populácie zaočkovaná proti COVID-19, štvrtá vlna pandémie koronavírusu si už vyberá svoju daň v mnohých krajinách po celom svete. Globálne vlády sú opäť pod tlakom, aby prichádzali s novými riešeniami, ako to dostať pod kontrolu a zároveň nevystavovať ľudí, pracovné miesta a podniky obrovskému riziku, čo by pri správnom nastavení mohlo prispieť k silnej, inkluzívnej a udržateľnej obnove.
*Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov
[1,2] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Také vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.
1 https://www.morganstanley.com/ideas/global-macro-economy-outlook-2022#:~:text=The%20surge%20in%20global%20inflation,global%20GDP%20growth%20in%202022.
2 https://www.statista.com/statistics/1102546/coronavirus-european-gdp-growth/
3 https://www.mckinsey.com/business-functions/strategy-and-corporate-finance/our-insights/the-rising-toll-of-the-war-in-ukraine
4 https://www2.deloitte.com/us/en/insights/economy/global-economic-outlook/weekly-update.htmlhttps://www.un.org/development/desa/dpad/publication/world-economic-situation-and-prospects-april-2022-briefing-no-159/
5 https://www.un.org/development/desa/dpad/publication/world-economic-situation-and-prospects-april-2022-briefing-no-159/