O spoločnosti
International Business Machine, známa pod skratkou IBM je spoločnosť, ktorá sa venovala poskytovaniu softvérovým a hardvérovým technológiám. Začiatkom 80. rokov minulého storočia priniesla trhu revolučný počítač, pričom ešte pred začiatkom nového milénia predstavila najrýchlejší počítač na svete. Od roku 2011 presunula svoje pôsobenie do sveta umelej inteligencie a cloudových riešení. Svojim klientom ponúka služby konzultácií, poskytuje softvér a infraštruktúru založené na AI a hybridnom cloude. V súčasnosti sa zameriava na vylepšovanie AI a kvantovú výpočtovú technológiu v rámci 19 výskumných zariadení v 12 laboratóriách naprieč celým svetom, pričom zamestnáva viac ako 300 tisíc zamestnancov.[1]
Miliardy do kvantových počítačov
O záujme IBM v súvislosti s kvantovými výpočtami svedčí aj jeho rozhodnutie investovať v USA minimálne 30 miliárd USD na rozšírenie vývoja a výroby kvantových počítačov, vrátane mainframov – sálových počítačov, ktoré sa využívajú na kritické aplikácie s nutnosťou spracovať obrovské množstvo dát. Investícia, ktorú firma oznámila 28. apríla 2025, patrí do 150 miliardového finančného balíka, ktorý plánuje použiť v nasledujúcich 5 rokoch, čím chce podporiť americkú ekonomiku. Očakáva, že jej plány pomôžu zlepšiť konkurencieschopnosť a národnú bezpečnosť Spojených štátov spolu so zmenami v oblasti zamestnanosti. Snahou IBM je tiež stať sa v čo v najkratšom čase lídrom v kvantovom odvetví, ktoré generálny riaditeľ, Arvind Krishna, označil za definíciu budúcnosti. Je dôležité tiež dodať, že podľa samotného IBM už teraz disponuje najväčším počtom kvantových systémov na svete.[2]
Konkurencia je veľká
Záujem o prvenstvo v kvantovej technológii, ktorá dokáže v priebehu pár minút vyriešiť úlohy, ktoré by bežným komerčným počítačom trvalo miliardy rokov, má viacero spoločností. Medzi nimi sú napríklad technologickí giganti Microsoft, Amazon, Alphabet a Nvidia. Prvý traja z menovaných predstavili vlastné kvantové čipy – Majorana 1[3] (Microsoft), Ocelot[4] (Amazon) a Willow (Alphabet). Polovodič Alphabetu dokáže znížiť očakávané chyby, ten z dielne Amazonu pomáha takmer o 90 % znížiť náklady, ktoré sa naskytnú pri integrácií kvantovej korekcií chýb, zatiaľ čo Majorana ponúka architektúru topologického supravodiča, ktorý pomáha riešiť najzložitejšie úlohy. Nvidia medzitým buduje výskumné centrum v americkom Bostone, kde bude spájať kvantový hardvér so superpočítačmi s AI[5] a navyše investuje 500 miliárd v rámci USA, aby tak podporila výrobu superpočítačov a vývoj AI.[6]
Výsledky prekonali očakávania
Doterajšie podnikanie sa IBM, súdiac podľa jeho hospodárskych výsledkov, vypláca, a ktoré navyše prekonali očakávania trhu. Za prvý kvartál 2025 sa podarilo spoločnosti dosiahnuť tržby vo výške 14,5 miliardy USD, čo bolo medziročne viac o 1 %, pričom ťahúňom bol segment softvérov so 7 % nárastom tržieb. Podľa CNBC sa očakávalo, že celkové tržby dosiahnu 14,4 miliardy USD. Rovnaký scenár bol aj pri zisku na akciu, ktorý dosiahol 1,6 USD, čo je o 0,2 USD viac ako odhad. Čistý príjem naopak klesol na 1,06 miliardy USD v porovnaní s minulým rokom kedy bol na úrovni 1,61 miliardy USD. V prípade zvyšných segmentov došlo k poklesu, no napriek tomu boli ich výsledky vyššie ako očakávali analytici. V prípade konzultačného segmentu išlo o tržby vo výške 5,07 miliardy (očakávané boli 5,05 miliardy USD) a oblasť infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj sálové počítače, pridala k tržbám 2,89 miliardami USD (očakávané boli 2,76 miliardy USD).
Pri pohľade do aktuálneho druhého kvartálu, IBM očakáva, že jeho tržby vzrastú na 16,4 až 16,75 miliardy, čo by pri dosiahnutí stredného rozpätia by bolo viac ako sa očakávalo. Krishna uistil investorov, že ich úspech tkvie v stratégiách hybridného cloudu a AI, čo sa odráža aj na výkonnosti, pričom potreby ich zákazníkov sú naďalej v popredí.[7] [8]
Akcie prekonali výkon konkurencie
Softvérovému gigantovi sa pritom v tomto roku darí aj na burze. Od začiatku roka vzrástla hodnota jeho akcií o viac ako 7 % na 236,16 USD (úroveň k 29. aprílu 2025). Výraznejšie poklesy zaznamenala spoločnosť na začiatku apríla 2025 po oznámení plošných ciel a 23. apríla 2025 po zverejnení spomínaných hospodárskych výsledkov, ktoré bolo spôsobené oznámením o pozastavení 15 spoluprác s vládou USA v rámci šetrenia Trumpovej administratívy. Napriek tomu sa IBM darilo o mnoho lepšie ako vyššie spomínanej konkurencii. Za posledný rok vzrástla cena akcií firmy o 41 % a pri pohľade na 5-ročnú výkonnosť išlo o viac ako 102 % nárast.*
Vývoj cien akcií spoločnosti IBM za posledných 5 rokov. (Zdroj: Google Finance)*
Záver
Investícia IBM nie je len ambíciou zrýchliť prácu v mnohých oblastiach, ale strategickým krokom, ktorý môže ovplyvniť aj hodnotu spoločnosti. V súvislosti s konkurenciou je to tiež signál, že si chce firma posilniť svoje postavenie v rýchlo sa meniacom technologickom prostredí. No netreba zabúdať na riziká, keďže ide stále o novú technológiu, ktorá okrem iného vyžaduje vysoké výdavky.
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
[1] https://www.ibm.com/about?lnk=flatitem
[2] https://newsroom.ibm.com/2025-04-28-ibm-unveils-150-billion-investment-in-america-to-accelerate-technology-opportunity
[3] https://news.microsoft.com/source/features/innovation/microsofts-majorana-1-chip-carves-new-path-for-quantum-computing/
[4] https://www.aboutamazon.com/news/aws/quantum-computing-aws-ocelot-chip
[5] https://nvidianews.nvidia.com/news/nvidia-to-build-accelerated-quantum-computing-research-center
[6] https://www.cnbc.com/2025/04/14/nvidia-to-mass-produce-ai-supercomputers-in-texas.html
[7] https://newsroom.ibm.com/2025-04-23-ibm-releases-first-quarter-results
[8] https://www.cnbc.com/2025/04/23/ibm-q1-earnings-report-2025.html
