Čoskoro to budú dva roky od vypuknutia vírusu COVID-19. Napriek vývoju nových vakcín a úsiliu globálneho prístupu k očkovaniu sa mnohí  stále pýtajú, ako by mohla vyzerať obnova globálnej ekonomiky, a či sa dokáže spamätať z úderu pandémie. Jej výhľad však zatiaľ nevyzerá ideálne. Medzinárodný menový fond (MMF) pred pár dňami vo svojej októbrovej správe World Economic Outlook znížil svoju júlovú prognózou celosvetového rastu hospodárstva  pre rok 2021 na 5,9 percenta a na rok 2022 zostáva výhľad na rovnakej úrovni, konkrétne na 4,9 percenta.

Výpadky energií a zdražovanie

Pandémia koronavírusu zasiahla takmer každú krajinu vo svetea jej šírenie prehĺbilo  zadĺženie národných ekonomík, a podnikov.  Keďže vlády stále zápasia s novými reštrikciami a  opatreniami v boji proti šíreniu vírusu, ekonomicky stabilné krajiny aplikovali  veľké množstvo fiškálnych stimulov, aby tak posunuli pomer verejného dlhu na úroveň pred pandémiou, ale nebezpečné rozdiely v hospodárskych vyhliadkach medzi krajinami naďalej zostávajú problémom. 

Aj keď predikcia sa znížila oproti predchádzajúcemu kvartálu iba o 0,1 percentuálneho bodu, v praxi je dopad pandémie na niektoré štáty oveľa výraznejší. Vyspelé ekonomiky bojujú s výpadkami dodávok,  v dôsledku obnovujúceho sa dopytu a svet čelí energetickej kríze. Čína bojuje s výpadkami energetických dodávok, Európa sa snaží podniknúť všetky kroky k tomu, aby k takému scenáru ani nedošlo, ale zdražovanie pociťujú firmy aj koneční spotrebitelia. Veľká Británia zasa bojuje s nedostatkom pohonných hmôt a zdražovaním plynu v rade stoviek percent. 

Nedostatočná vakcinácia v rozvojových krajinách

Problémom sú aj obrovské rozdiely vo vakcinácii, v dôsledku ktorých majú napríklad rozvojové krajiny obmedzený prístup k očkovaniu.  Ako uviedol MMF, kým takmer 60 percent obyvateľov vo vyspelých ekonomikách sveta  je plne zaočkovaných a niektorí  dostávajú posilňovacie dávky, približne 96 percent populácie v krajinách s nízkymi príjmami zostáva nezaočkovaných. Aj keď neexistuje finálna správa aké ekonomické škody spôsobí globálna pandémia COVID-19,  ekonómovia sa zhodujú, že to bude mať negatívny  dopad na svetovú ekonomiku[1]. Stále totiž existuje celý rad zdravotných rizík, ktoré brzdia návrat do „normálu“. 

Svet sa nachádza v globálnom bode obratu, v ktorom musia lídri spolupracovať, inovovať a zabezpečiť  obnovu ekonomiky, ale aj iných odvetí,“[2]povedala Sarita Nayyarová, generálna riaditeľka Svetového ekonomického fóra, a dodala, že korporácie, občianske spoločnosti a vlády musia spolupracovať na riešení hlavných výziev, ktorým krajiny čelia.

Automatizácia a digitalizácia 

Pandémia urýchlila trendy automatizácie a digitalizácie. To spôsobilo  zrušenie pracovných miest na trhu práce v niektorých odvetviach. Namiesto nich pravdepodobne vzniknú nové pracovné miesta, ktoré budú menej náročné na ľudské zdroje. Pôjde najmä o transformáciu pracovných miest, ktoré zahŕňajú rutinné úlohy s možnosťou ich štandardizovania na nízkej až strednej úrovni zručností vo výrobe, pohostinstve, stravovaní a maloobchode, ktorým hrozí, že ich nahradia roboti a umelá inteligencia (AI). 

Pandémia poukázala na potrebu zvýšených verejných výdavkov v celom rade sektorov, ako napríklad zdravotná starostlivosť. Obmedzenia a sociálny dištanc odčerpali podnikové peňažné toky a

vládna pomoc firmám, ktoré majú problémy, prišla najmä vo forme lacných úverov. Previs dlhu

v aktuálnom prostredí nízkych úrokových sadzieb predstavuje výzvu pre tvorcov politík.

Na jednej strane musí podnikový sektor prejsť procesom znižovania zadlženosti, aby obnovil zdravý vývoj, na druhej strane firmy, ktoré najviac potrebujú reštrukturalizáciu disponujú najmenšou možnosťou, že budú schopné sa novému prostrediu prispôsobiť.[3]

Prepad HDP

Dopady cítiť aj na vývoji HDP, ktorý sa v celom rade krajín prepadol na rekordne nízku hodnotu.V roku 2020 dosiahol globálny HDP približne 84,54 bilióna amerických dolárov, čo je podľa údajov na Statista.com takmer o tri bilióny menej ako v roku 2019.

[4]Graf medziročného percentuálneho podielu štvrťročného reálneho HDP v USA, Európe, Japonsku a Číne

Centrálne banky vo vyspelých ekonomikách – vrátane Fed-u a Európskej centrálnej banky (ECB)  zvýšili svoje nákupy aktív, aby sústredili viac peňazí do finančného systému. K hlavným rizikovým faktorom, ktoré  by sa mali vo väčšine krajín v roku 2022 zmierniť patria inflačné tlaky. Niektoré rozvojové krajiny však musia rátať že zostanú pod ich tlakom aj naďalej. Ich situáciu a následné zotavenie bude zhoršovať aj vysoký globálny dlh, ktorý dosahuje približne 100 percent HDP. 

Šéfka MMF Kristalina Georgieva navyše upozornila, že ďalšie zvyšovanie inflačných očakávaní by mohlo mať za následok výrazné zvýšenie úrokových sadzieb a sprísnenie finančných podmienok.

Príprava na post-pandemickú ekonomiku by mala podľa niektorých odborníkov obsahovať riešenie finančných problémov, ktoré pandémia zanechala, napríklad  vyriešiť prekážky v zhromažďovaní ľudského kapitálu, uľahčiť nové príležitosti rastu súvisiace so zelenými technológiami a digitalizáciou, znižovanie nerovností a zabezpečenie udržateľných verejných financií.

[1]https://www.imf.org/en/Publications/WEO/Issues/2021/10/12/world-economic-outlook-october-2021?fbclid=IwAR3ZiEwx3bhA0eXfVD0YQcqA2xoxeWUMPN8Os5NQYfL0iKtrdFlSN_7lw

[2]https://www.financialexpress.com/economy/majority-of-global-public-thinks-economic-recovery-to-take-time-indians-3rd-most-optimistic-wef-study/2305342/

[3]https://www.eiu.com/n/campaigns/how-the-pandemic-changed-the-global-economy-download-success

[4]https://www.cnbc.com/2020/12/28/5-charts-show-covid-impact-on-the-global-economy-in-2020.html