Ruská invázia na Ukrajinu podnietila USA, Veľkú Britániu a Európu k sankcionovaniu zdrojov prúdiacich z Ruska do Severnej Ameriky a Európy, okrem iných finančných a individuálnych opatrení. Konkrétne sa sleduje a vykonáva dovoz a vývoz energetických zdrojov, ako sú ropa a zemný plyn, čo prilieva olej do ohňa globálne obmedzených energetických zásob. Zima sa blíži a Európa zemný plyn zúfalo potrebuje aby sa zahriala. Kontinent stále zostáva veľmi závislý na Ruskom plyne, pričom dovoz v roku 2021 činil 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ a v Nemecku sa vyšplhal až na 65 %.
Ruská invázia na Ukrajinu podnietila USA, Veľkú Britániu a Európu k sankcionovaniu zdrojov prúdiacich z Ruska do Severnej Ameriky a Európy, okrem iných finančných a individuálnych opatrení. Konkrétne sa sleduje a vykonáva dovoz a vývoz energetických zdrojov, ako sú ropa a zemný plyn, čo prilieva olej do ohňa globálne obmedzených energetických zásob. Zima sa blíži a Európa zemný plyn zúfalo potrebuje aby sa zahriala. Kontinent stále zostáva veľmi závislý na Ruskom plyne, pričom dovoz v roku 2021 činil 40 % celkovej spotreby plynu v EÚ a v Nemecku sa vyšplhal až na 65 %.
V skratke, svet sa opäť raz stal obeťou katastrofálnej recesie, ktorá len prehĺbila prevládajúci nedostatok energie následkom čoho došlo k prudkému nárastu cien ropy počas závratne vysokého dopytu a obmedzenej ponuky. Čo nasledovalo? Inflácia. Rekordne vysoká inflácia. V mnohých krajinách sa životne dôležité produkty a služby stali oveľa drahšími. Spojené štáty v júni zaznamenali ročnú mieru inflácie 9,1 %, najvyššia od novembra 1981. Veľmi tvrdo bola zasiahnutá aj Európa. Oveľa ťažšie ako Spojené štáty. Inflácia sa rozšírila naprieč Európou v roku 2021 a v roku 2022 sa zhoršila natoľko, že v júni ročná miera inflácie dosiahla rekordne vysokých 9,6%.
Vojna viedla k inflácii, rukou v ruke s rastúcimi obavami z makroekonomickej nestability, inflácia viedla k recesii. Centrálne banky mnohých ekonomík, vrátane Spojených štátov, Kanady, Švajčiarska, Indie, Singapuru a Austrálie, brutálne zvýšili svoje úrokové sadzby, aby bojovali proti inflácii. Toto viedlo ku zníženiu záujmu utrácať a investovať čo spôsobilo celoštátnu recesiu.
Ako toto všetko ovplyvňuje hlavné meny?
Vzostup dolára
V tomto roku sa americký dolár vyšplhal na najvyššiu úroveň od februára 2009. USD, považovaný za benchmark na devízovom trhu, dosiahol extrémne 20-ročné maximum voči ostatným šiestim hlavným menám, čo sa odrazilo na dolárovom indexe.*
V prvom štvrťroku zostali výdavky domácností, prírastky pracovných miest a podnikové fixné investície silné, pričom miera nezamestnanosti výrazne klesla. Napriek tomu nerovnováha medzi ponukou a dopytom spôsobená pandémiou, raketové ceny energií a celoštátne cenové tlaky podnietili Federálny rezervný systém, aby v máji zvýšil úrokové sadzby o 0,75 %; najväčší nárast od roku 2000.
Ďalší mesiac, ďalší nárast. Rastúce inflačné tlaky zvýšili hodnotu dolára počas nových obmedzení COVID-19 v Číne, aj napriek solídnym prírastkom pracovných miest. Ekonomické ťažkosti USA museli byť opäť zmiernené a Fed v júni zvýšil úrokové sadzby o 75 bázických bodov namiesto očakávaných 50 bázických bodov, čo predstavuje najväčšie zvýšenie sadzieb od roku 1994.
Umierajúci plameň Eura
V roku 2022 sa renomované euro zhoršilo na úrovne nevídané od roku 2002 a pravdepodobne bolo zasiahnuté najtvrdšie zo všetkých mien. Vojna na Ukrajine dostala euro po prvý raz za posledných 20 rokov pod dolár a kvôli rastúcim obavám, že Rusko môže vzhľadom na súčasné sankcie obmedziť ďalšie dodávky energie do Európy, jeho hodnota naďalej klesá.*
Európska centrálna banka (ECB) zaostávala vo zvyšovaní úrokových sadzieb a za 11 rokov nezvýšila referenčnú sadzbu. To sa však zmenilo 21. júla. ECB zvýšila sadzby o 50 bázických bodov, čo bolo vyššie, ako sa očakávalo a trhy sa zľakli. Investori očakávali zvýšenie iba o 25 bodov. Nastala volatilita a euro vyskočilo vyššie.
Zisky boli obmedzené, trhy sa vyrovnali a euro ustúpilo. Nedávno ECB poznamenala, že bude zvyšovať úrokové sadzby tak často, ako to bude potrebné, až kým nebude splnený cieľ 2% miery inflácie.
Padajúci Jen
Obľúbený japonský jen tento rok skolaboval. Tretia najobchodovanejšia mena na svete sa prepadla na 24-ročné minimum v dôsledku makroekonomickej nestability a prudko stúpajúcich spotrebiteľských cien. Príčinou je predovšetkým ultrachladná menová politika ázijského národa, ktorá ostro kontrastuje s agresívnym charakterom Federálneho rezervného systému pri znižovaní inflácie.
Bank of Japan (BOJ) má dosť uvoľnenú menovú politiku. Japonská centrálna banka do určitej miery ignorovala inflačné tlaky, čo zmarilo akékoľvek očakávania zmeny politiky. Namiesto zvýšenia sadzieb na potlačenie inflácie, ako v iných veľkých ekonomikách, zdvojnásobila svoje 10-ročné dlhopisy.
Na jene je zaujímavé, že je historicky považovaný za bezpečnú menu, no rovnako ako švajčiarsky frank a dokonca zlato, aj bezpečné prístavy boli tento rok zasiahnuté. Pokles jenu bol podľa analytikov spôsobený aj značným počtom stop-loss príkazov spustených blízko hranice 135,6.
Nestabilné zlyhanie Franku
Zaujímavým debaklom bol debakel svätyne švajčiarskeho franku. V roku 2022 narazil, ale nie tak kruto ako japonský jen ani euro. Švajčiarska mena si do určitej miery zachovala svoju hodnotu a postavenie ako mena bezpečného prístavu. Švajčiarska národná banka (SNB) 16. júna prvýkrát od roku 2007 zvýšila svoju úrokovú sadzbu, aby mohla bojovať proti rastúcej inflácii.
Švajčiarsko sa pripojilo k ďalším významným centrálnym bankám pri sprísňovaní menovej politiky, čím svoju sadzbu nečakane zvýšilo z -0,75 % zavedenej v roku 2015 na -0,25 %. Inflácia vo Švajčiarsku bola nekontrolovateľná a európsky národ musel zakročiť. „Momentálne vidíme, že inflácia sa vo Švajčiarsku zvýšila – blížime sa k 3 % – a tiež sme si všimli, že máme určité riziko sekundárnych účinkov,“ uviedol predseda SNB Thomas Jordan pre CNBC.
Verdikt
Hlavné ekonomiky sú v recesii, keďže do polovice júna index S&P 500 klesol o viac ako 20 %, ale v nasledujúcom mesiaci sa zotavil o 8 %.* Recesie alebo medvedie trhy zvyčajne trvajú 6 až 11 mesiacov, zatiaľ čo ekonomický boom alebo býčie trhy trvajú v priemere menej ako 4 roky.
Veci sa však nemusia zotaviť príliš skoro. Vedúci výskumu globálnych trhov Rob Subbaraman hovorí: „Centrálne banky, mnohé z nich prešli v podstate na jeden mandát – a to na zníženie inflácie. Dôveryhodnosť menovej politiky je príliš vzácnym majetkom na to, aby sme ju stratili. Takže budú veľmi agresívne."
„To znamená zvýšenie sadzieb formou front-loadingu. Niekoľko mesiacov sme poukazovali na riziká recesie a mali sme pravdu. A teraz máme mnohé z rozvinutých ekonomík, ktoré skutočne upadajú do recesie.“
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.