Celý svet čelí jednej z najvyšších inflácií za posledných niekoľko desaťročí. Zdá sa však, že eurozóna dostala najtvrdší zásah, na čom by sa mohla podieľať aj vojna na Ukrajine. Covidová pandémia spustila nevyhnutný rast inflácie a vojna bola len prilievaním oleja do ohňa. V Oziose sme sa rozhodli pozrieť sa na tento problém, ako to vyzeralo a či sa to zlepšuje. Najprv si však overme rozdiel medzi celkovou a jadrovou infláciou.

Inflácia verzus jadrová inflácia [1] [2]  

Inflácia znamená nepretržitý rast všeobecných cien tovarov a služieb v čase, meraný ročným percentuálnym nárastom vykazovaným v indexe spotrebiteľských cien (CPI). S rastom inflácie sa znižuje kúpna sila a ovplyvňuje aj hodnotu fixných aktív, vedie k úpravám cien tovarov a služieb zo strany podnikov, reagujú na ňu finančné trhy a má vplyv na zloženie investičného portfólia. Inflácia je do určitej miery nevyhnutnou súčasťou života, ktorá ovplyvňuje spotrebiteľov, podniky aj investorov, bez ohľadu na to, aká je silná alebo kedy k nej dochádza.

Jadrová inflácia sa vzťahuje na zmenu nákladov na tovary a služby, ale osobitne nezahŕňa náklady na potraviny a energie vzhľadom na ich vysokú volatilitu. Na výpočet jadrovej inflácie sa bežne používa index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý odráža ceny tovarov a služieb.

Celkovo je dôležité sledovať oba ukazovatele, pretože poskytujú rôzne informácie o stave ekonomiky. Vysoká úroveň inflácie aj jadrovej inflácie môže byť nebezpečná a viesť k hospodárskym problémom, ale tvorcovia politík sa môžu viac zamerať na jeden alebo druhý ukazovateľ v závislosti od svojich konkrétnych cieľov a obáv.

Inflácia v eurozóne v minulom roku [3]

Podľa predbežného odhadu sa miera inflácie spotrebiteľských cien v eurozóne v marci 2023 medziročne spomalila na 6,9 %, čo predstavuje jej najnižšiu úroveň od februára 2022 a je tesne pod trhovým konsenzom 7,1 %. Napriek poklesu čítanie stále presahovalo cieľ Európskej centrálnej banky na úrovni 2,0 %, zatiaľ čo jadrový index, ktorý nezahŕňa volatilné položky, ako sú potraviny a energie, dosiahol nové maximum 5,7 %, čo vytvára tlak na tvorcov politík, aby ďalej zvyšovali sadzby. Náklady na energie prvýkrát za dva roky klesli, zatiaľ čo ceny neenergetických priemyselných tovarov rástli pomalším tempom. Medzitým sa zvýšila inflácia v prípade potravín, alkoholu a tabaku, ako aj služieb. Na mesačnej báze sa spotrebiteľské ceny v marci zvýšili o 0,9 % po 0,8-percentnom náraste vo februári.

Miera inflácie v eurozóne za posledný rok. (Zdroj: Trading Economics) *

Zvyšovanie úrokových sadzieb [4] 

Jedným a pravdepodobne najúčinnejším spôsobom boja proti vysokej inflácii je zvyšovanie úrokových sadzieb. Týmto spôsobom sa zvýši hodnota meny, čo spôsobí upokojenie inflácie. Ako už bolo spomenuté, napriek tomu, že inflácia klesá, jadrová inflácia je stále na vysokej úrovni, a najmä výrazne nad optimálnym cieľom ECB, teda 2 %. Z tohto dôvodu sa ECB rozhodla od júla minulého roka šesťkrát zvýšiť úrokové sadzby. Aktuálna úroková sadzba pre eurozónu je na úrovni 3,50 % a mnohí analytici a zdroje upozorňujú, že to nemusí byť jej vrchol, keďže infláciu je ešte potrebné znížiť. Plány na spriemerovanie inflácie sú: 5,3 % v roku 2023; 2,9 % v roku 2024 a 2,1 % v roku 2025. Na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý sa zatiaľ zdá byť vzdialený, bude musieť ECB prijať mnoho opatrení.

Úrokové sadzby v eurozóne v uplynulom roku. (Zdroj: Trading Economics) *

Záver

Eurozónu tvrdo zasiahla jedna z najvyšších mier inflácie za posledné desaťročia, ktorú ešte zhoršila pandémia Covid a vojna na Ukrajine. Inflácia aj jadrová inflácia sú dôležitými ukazovateľmi, ktoré treba sledovať, pretože poskytujú rôzne informácie o stave ekonomiky. Hoci sa miera inflácie spotrebiteľských cien v eurozóne v marci 2023 medziročne spomalila na 6,9 %, jadrový index dosiahol nové maximum 5,7 %, čo vytvára tlak na tvorcov politík, aby ďalej zvyšovali úrokové sadzby. ECB od júla minulého roka zvýšila úrokové sadzby už šesťkrát a aktuálna úroková sadzba pre eurozónu je 3,50 %. Analytici a zdroje však upozorňujú, že to nemusí byť vrchol a ECB bude musieť prijať mnoho opatrení, aby dosiahla svoje inflačné ciele. Nakoniec všetko závisí od toho, ako ECB s infláciou naloží a ako rýchlo ju dokáže znížiť.

Adam Austera, hlavný analytik Ozios

* Minulé výsledky nie sú zárukou budúcich výsledkov.

---------

[1] https://www.investopedia.com/terms/c/coreinflation.asp

[2]https://www.investopedia.com/articles/01/021401.asp#:~:text=Inflation%20is%20defined%20as%20a,of%20Labor%20Statistics%20(BLS).

[3]https://tradingeconomics.com/euro-area/inflation-cpi

[4] https://tradingeconomics.com/euro-area/interest-rate