Investori majú tendenciu obracať sa k drahým kovom v časoch neistoty a tej je vďaka Trumpovým clám a protekcionistickej politike momentálne viac než dosť. K tomu sa pridáva potenciálne rastúca inflácia a geopolitické napätie, ktoré opakovane prispievajú k tomu, že zlato dosahuje rekordné hodnoty. Potenciál v zlate vidia aj centrálne banky, ktorých nákupy dosahujú historické maximá.
Rekordná cena
Žltý kov začal nový mesiac na novom historickom maxime, keď v ázijskom obchodovaní 1. apríla 2025 dosiahol úroveň 3 148 USD a ukončil najlepší štvrťrok za posledných takmer 40 rokov. V priebehu dňa z tejto hodnoty ustúpil. Psychologickú hranicu 3 000 USD zlato dosiahlo len pár týždňov predtým, 17. marca 2025, pričom od začiatku roka si pripísalo 18 %. V rovnakom období minulého roka sa obchodovalo o viac ako 35 % nižšie, zatiaľ čo počas 5 rokov si pripísalo robustných 82 %.*

Vývoj cien spotového zlata za posledných 5 rokov (Zdroj: Investing.com)*
Silný výkon zaznamenali aj futures kontrakty na zlato. Tie s dodaním v júni 2025 dosiahli v prvý aprílový deň rekordnú hodnotu 3 176 USD, neskôr však tiež zaznamenali mierny pokles. Podobne ako spotové zlato, bola ich cena od začiatku roka vyššie o 18 %, zatiaľ čo medziročne išlo o nárast 34 %. Z 5-ročného pohľadu vzrástla hodnota futures o viac ako 80 %.*

Vývoj cien futures na zlato s dodaním v júni 2025 za posledných 5 rokov (Zdroj: Investing.com)*
Obchodná vojna sa prehlbuje
Zlato je v poslednom období výrazne ovplyvňované protekcionistickou politikou amerického prezidenta, Donalda Trumpa. Otázky medzi investormi vyvolával najmä dátum 2. apríl 2025, ktorý Trump označil za „Deň oslobodenia USA“, kedy mali byť oznámené recipročné clá. V čase písania článku ešte neboli zverejnené bližšie informácie. Prvotné správy hovorili o výnimkách a obmedzených tarifách iba na niektoré krajiny, čo sa koncom marca zmenilo na všetky štáty, čo pridalo celej udalosti na neistote. Cenu zlata tlačili nahor aj v marci ohlásené 25 % clá na všetky dovezené autá a súčiastky spolu s tarifami na oceľ a hliník. Trump vyviedol globálny trh z miery už pár dní po svojom nástupe do Bieleho domu, keď 1. februára podpísal colný príkaz na import zo susedných krajín, Mexika a Kanady a z Číny. Clá, okrem tých čínskych, ale následne na mesiac odložil, pričom po ich vstupe do platnosti opäť nariadil ich odklad alebo čiastočné obmedzenia. Voči všetkým krokom sa dotknuté krajiny ohradili a vydali vlastné recipročné nariadenia.[1]
Zvyšujúca inflácia podnecuje k rastu
Napriek tomu, že Donald Trump obhajuje svoje rozhodnutia ako ochranárske, a ktoré majú prinavrátiť produkciu späť do Spojených štátov, predstavujú riziko v podobe rastúcej inflácie. Na tú v súvislosti s clami počas svojho posledného zasadnutia v marci upozorňoval aj Federálny rezervný systém (Fed). Projekcie centrálnej banky na tento rok hovoria, že jadrové spotrebiteľské ceny, dôležitý inflačný údaj, by mohli vzrásť na 2,8 %, čo je v porovnaní s decembrovou prognózou viac o 0,3 percentuálneho bodu. Zároveň očakáva spomalenie hospodárskeho rastu na úrovni 1,7 %.[1] Neistota okolo Trumpovej agendy prispela k rozhodnutiu ponechať sadzby nezmenené, a hoci Fed pripustil dve zníženia v tomto roku tie budú závisieť od úrovne inflácie a makroekonomických údajov.[2]
Geopolitické napätie pretrváva
Neisté nie sú len obchodné vzťahy, ale aj geopolitické dianie, čo ďalej podporuje ceny žltého kovu. Situácia v Európe sa nezlepšuje a rovnako je na tom aj snaha o prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Donald Trump sa navyše podľa serveru NBC News na účet ruského prezidenta vyjadril, že je veľmi nahnevaný, po tom čo Putin znevažoval dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Zelenského. Aj v tomto prípade spomenul Trump potenciálne clá na ruskú ropu, ak bude mať pocit, že mierová dohoda nejde takým smerom akým by mala.[3] Trump prilial olej do ohňa aj svojimi vyhrážkami voči Iránu, ktorému pohrozil bombardovaním a sekundárnymi clami, ak nepristúpi k jadrovej dohode s USA. Zlato rastie tiež na pozadí vojny v Palestíne, kde Izrael ešte v polovici marca porušil januárové prímerie, čo rozpútalo boje na oboch frontoch. Podľa najnovších správ izraelského denníka Haaretz, však Izrael ponúkol 40-dňové prímerie, pričom na výmenu požaduje vydanie zajatcov, k čomu sa ale ani jedna strana zatiaľ vyjadrila.[4]
Záujem centrálnych bánk rastie
K rally na trhu so zlatom sa pridávajú aj centrálne banky, ktoré pokračujú v nákupoch zlata ako rezervy. Podľa údajov Svetovej rady pre zlato svetové inštitúcie nakúpili v minulom roku viac 1 000 metrických ton zlata, pričom dopyt dosiahol v minulom roku rekordné úrovne. Rada ako hnací motor pre pokračujúce nákupy uvádza ekonomickú neistotu[5], najmä ak sa vezme do úvahy, že centrálne banky nie sú tak ovplyvnené cenami drahého kovu ako bežní investori. Dopyt rástol aj po globálnych ETF krytých zlatom, ktoré vo februári zaznamenali prílev viac ako 9 miliárd USD, čo bolo podľa Svetovej rady najviac za posledné 3 roky. Najsilnejší bol región Severnej Ameriky, po ňom nasledovala Ázia, zatiaľ čo v Európe sa záujem znížil. Rada vo svojej marcovej správe uvádza, že dopyt by mal rásť podporený globálnou neistotou.[6]
Záver
Na záver možno dodať, že zlato rastie nevídanou rýchlosťou a je pravdepodobné, že prudký obrat pravdepodobne tak skoro nenastane. Napríklad banka Goldman Sachs zvýšila tohtoročný cenový cieľ na 3 300 USD, zatiaľ čo Bank of America očakáva rast v najbližších takmer 2 rokoch až k 3 500 USD.[7] [8] Kľúčovými naďalej ostáva Trumpova agresívna obchodná politika, pretrvávajúce geopolitické napätie a dopyt centrálnych bánk a po ETF. Rast cien by podporilo aj ďalšie zníženie sadzieb zo strany centrálnej banky, no je potrebné upozorniť, že v prípade ak by inflácia rástla banka môže pristúpiť k opačnému scenáru a sadzby zvýšiť. Stále však treba mať na pamäti, že aj zlato sa môže dostať do korekcie a preto je dôležitá správna diverzifikácia. [2]
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
[1,2] Výhľadové vyhlásenia vychádzajú z predpokladov a aktuálnych očakávaní, ktoré môžu byť nepresné, alebo z aktuálneho ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti. Zahŕňajú riziká a ďalšie neistoty, ktoré sa dajú ťažko predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo implikovaných v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.