Makroekonomické prognózy významných európskych i svetových inštitúcií zatiaľ šírenie varianty delta vírusu SARS-CoV-2 zohľadniť nestačili. A doteraz tak počítajú s mierne lepším výhľadom svetového aj európskeho hospodárstva, než naznačovali ich staršie predpovede. Niektorí ekonómovia však varujú, že všetko môže byť trochu inak, dočítate sa v prehľade od brokera Ozios.

Zatiaľ poslednú ekonomickú prognózu predstavila Európska komisia, a to 7. júla. V nej oproti svojej jarnej predpovedi výhľad pre ekonomiku dvadsať sedmičky mierne vylepšila. Hospodárstvo Európskej únie aj eurozóny tento rok vzrastie o 4,8 percenta, čo je asi o polovicu percentného bodu lepší výhľad než v májovej prognóze.

Komisia však upozorňuje, že pre výhľad bude kritický celý rad faktorov. "Tie zahŕňajú schopnosť Európskej únie ťažiť zo zlepšenia vonkajšieho prostredia a pokračovanie adekvátnej podpory hospodárskej politiky a reakcie domácností a firiem," píše Európska komisia vo svojom júlovom dokumente.

Medzinárodný menový fond vo svojej aprílovej prognóze počíta s rastom globálneho hospodárstva v tomto roku o rovných 6 percent. Tiež MMF svoj výhľad oproti januáruo polovicu percentného bodu vylepšil. Ekonomicky vyspelá časť sveta má svoju výkonnosť zlepšiť o 5,1 a rozvíjajúce sa ekonomiky o 6,7 percenta. Najviac podľa MMF porastie India, ktorej hrubý domáci produkt sa má zvýšiť o 12,5 percenta. Čínska ekonomika pridá 8,6 percenta.

Rovnako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v máji vylepšila svoj globálny ekonomický výhľad pre tento rok. Svetové hospodárstvo podľa nej porastie o 5,8 percenta, čo je o 1,6 percentného bodu viac, než odhadovala v decembri minulého roka.

Všetky predpovede však počítajú s tým, že očkovanie populácia bude prebiehať podľa plánu a nenastanú nepredvídateľné okolnosti. Presnejšie povedané, autori prognóz upozorňujú, že sú zaťažené zvýšenou mierou neistoty týkajúcej sa priebehu, respektíve tempa odznievania koronavírusovej pandémie.

Skúsenosti z posledných týždňov však naznačujú, že globálne ekonomické oživenie môže byť nakoniec pomalšie, než sa v aktuálnych predpovediach očakáva. Dôvodom je šírenie koronavírusovej varianty delta, ktorá je ďaleko nákazlivejšia než napríklad alfa variant (pôvodne britská mutácia) alebo originálne verzie vírusu SARS-CoV-2.

Minuloročný scenár, kedy si väčšina krajín Európy prešla v jeseni druhou vlnou pandémie a museli prijať drastické obmedzenia dopadajúce na ekonomiku, by sa ale naplniť nemal. Prakticky ide len o to, či bude rast globálnej ekonomiky o niekoľko desatín percentuálnych bodov rýchlejší, alebo pomalší.

A to z toho dôvodu, že rastie miera zaočkovanosti populácie a vakcína, zdá sa, dokáže efektívne brániť hospitalizáciu kvôli covidu, a to už po prvej obdržanej dávke vakcíny (v prípade dvojdávkových vakcín). Navyše sa počíta s tým, že by sa rizikové skupiny nechali preočkovať ďalšou dávkou už v priebehu jesene.

Napriek tomu niektoré krajiny však chcú pristúpiť k určitému sprísneniu protiepidemických opatrení. Holandsko zavádza iba dva týždne po rozvoľnení nové reštrikcie vzťahujúce sa na reštaurácie, kaviarne, bary alebo hromadné akcie. Podobe je na tom Cyprus. Nemecko a Francúzsko varuje svojich občanov pred cestovaním do Španielska.

"Existujú dôvody k opatrnosti, pretože rastie riziko negatívneho dopadu na oživenie," uviedol pre britský denník Financial Times Carsten Brzeski, šéf makroekonomického výskumu banky ING. "Trochu sa obávam, že delta to mohla trochu vykoľajiť," uviedol pre rovnaký denník Erik Nielsen, hlavný ekonóm UniCredit. Podľa neho sa ale ukazuje, že prípadný ďalší lockdown by nemusel byť zničujúci, pretože podľa Google mobility data sa ľudia obmedzujú bez ohľadu na to, či protiepidemické opatrenia existujú, alebo nie. Guvernér španielskej centrálnej banky Pablo Hernández de Gos však stále pripomína, že ekonomické predpovede doteraz počítali s tým, že zdravotnícka kríza "bude po lete za nami".